Zubria obora

Do Zubrej zvernice, alebo obory, ako sa názov zaužíval, prichádzame z Topoľčianok cez obec Žikava a Lovce. V Lovciach odbáčame za kostolom doprava, rozbitou cestou okolo družstva sa dostávame do lesa, kde opäť odbáčame doprava a po dlhej rovnej lesnej asfaltke sa dostávame až na záchytné parkovisko. Od neho budeme musieť ísť asi päť minút pešo priamo k zubrom.

Areál je pekne upravený, pre návštevníkov sú vybudované aj toalety, či menší bufet s posedením. Zubre môžeme obdivovať spoza mohutnej ohrady alebo balkóna nad drevenou stodolou. Treba vopred povedať, že sú to majestátne zvieratá a pravdepodobne trošku väčšie, ako si ich budete spočiatku predstavovať. Je to najväčší európsky cicavec a podobnosť s príbuzným severoamerickým bizónom je veľká, geneticky sú čoby bratranci. Krátke oblúkovité rohy a tmavá brčkavá srsť, na prvý pohľad rozprávková podoba čerta, aspoň od krku vyššie.

Zubor vraj dosahuje dĺžku 2,7m a výšku 1,9m. Býk môže dosiahnuť až 1500kg a vek až 30 rokov. To sú pôsobivé čísla. Na náučnom chodníku, ktorý obchádza celú oboru a jeho prejdenie trvá približne pol hodiny, sa dozviete o zubroch a histórií ich chovu v Topoľčiankach množstvo zaujímavých informácií, ktoré taktiež nájdete na stránkach zubor.fotop.sk, kde páni Jozef Šabo a Štefan Pčola z odštepného závodu v Topoľčiankach podrobne predstavujú tohto nevšedného tvora.

Určite si nezabudnite fotoaparát, z balkóna nad stodolou sa dajú urobiť pekné zábery. Najlepší čas na zubre je v čase kŕmenia, vtedy ich nájdete dole pri ohrade a budete mať možnosť sledovať ich zblízka. Neskôr, keď sú sýte, sa roztratia po obore, nájdu si svoje miesto a oddychujú.